Tu môže byť aj tvoja fotka, pošli nám ju na kone@kekonom.sk, určite ju uverejníme.

MIESTO MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV V ROZVOJI VIDIECKEHO CESTOVNÉHO RUCHU JUŽNEJ ČASTI BANSKOBYSTRICKÉHO KRAJA

THE PLACE OF SMALL AND MEDIUM-SIZED ENTERPRISES IN RURAL TOURISM DEVELOPMENT OF SOUTH PART OF BANSKÁ BYSTRICA REGION

Viera Marková

 Abstrakt:

Vidiecky cestovný ruch a v rámci ňom aj agroturistika má na Slovensku veľké možnosti rozvoja. Svojim potenciálom majú predpoklady na to, aby vytvárali nové pracovné príležitosti na vidieku, ktoré by sa stali zdrojom príjmov (aj devízových príjmov) nielen pre štát, ale aj pre príslušný región. Dôležité miesto v rozvoji vidieka majú mnohé podnikateľské subjekty, v tom aj malé a stredné podniky, ktoré majú široké zameranie svojej činnosti. Príspevok sa orientuje na ich úlohu v rozvoji južnej časti Banskobystrického kraja.

Rural tourism and agrotourism as a part of tourism has the considerable requirements of their development in Slovakia. By their potential it is possible to create new work possibilities in Slovak rural areas which became the resource of state and regional incomes (also foreign exchange incomes). Significant place in rural area development belongs to a lot of enterprises, also small and medium-sized enterprises, which have broad spectrum of activities. The paper deals with their role in development of south part of Banská Bystrica Region.

Kľúčové slová:

Vidiecky cestovný ruch. Agroturistika. Malé a stredné podniky. Región. Euroregión. Regionálny rozvoj. Finančná podpora. Projekty.

Rural Tourism. Agrotourism. Small and Medium-sized Enterprises. Region. Euroregion. Regional Development. Financial Support. Projects.

Úvod

Slovensko predstavuje krajinu, pre ktorú je charakteristické vidiecke osídlenie. Vyplýva to nielen z geografických, ale aj z historických dôvodov. V podmienkach Rakúsko-Uhorska bolo Slovensko skôr agrárnou krajinou, Česko skôr priemyselnou krajinou. Podľa zákonov Uhorska sa v prípade dedenia pôda rozdeľovala medzi mnohých dedičov, takže ďalšie pokolenie pokračovalo v obrábaní pôdy. Podľa zákonov Rakúska dedil pôdu prvý dedič v poradí a ďalší si museli živobytie zabezpečiť živnosťou. Tým sa viac rozvíjali rôzne remeselné a priemyselné aktivity.

Pred rokom 1989 predstavovalo poľnohospodárstvo najvýznamnejšiu hospodársku aktivitu na slovenskom vidieku. Po roku 1989 však badať opačné tendencie; podiel agrárneho sektoru na rozvoji vidieka sa postupne zmenšuje a jeho miesto nahrádzajú iné nepoľnohospodárske aktivity resp. nezamestnanosť. Žiaľ, podľa prognóz tento trend bude pokračovať ďalej. Preto sa treba zamýšľať nad tým, akými aktivitami možno podporiť útlm poľnohospodárstva na slovenskom vidieku, čím ich doplniť, aby bol potenciál vidieka využitý.

Jednou z možností zabezpečenia rozvoja vidieka a tým aj udržania osídlenia na vidieku je vytváranie nových pracovných príležitostí cestou využívania prírodných a materiálových zdrojov poľnohospodárstva a vidieka tým, že sa budú podporovať aktivity vidieckeho cestovného ruchu a v rámci neho aj agroturistiky. Komplexný rozvoj vidieka môžu zabezpečiť len komplexne, nie jednostranne zamerané aktivity, nositeľom ktorých sú mnohé podnikateľské subjekty, v tom aj malé a stredné podnikateľské subjekty.

Na ich miesto v rozvoji vidieka, ale aj možnosti ich ďalšieho rozvoja a smerovania sa orientuje tento príspevok. Predmetnú problematiku v ňom aplikujeme na podmienky Banskobystrického regiónu, ktorý má z hľadiska regionálnej klasifikačnej úrovne postavenie NUTS III, jeho niektorých okresov (NUTS IV), prípadne obcí (NUTS V). Príspevok je spracovaný ako súčasť výskumného projektu VEGA č. 1/8069/01 Predpoklady zapájania malých a stredných podnikov do rozvoja regiónov a euroregiónov, preto v ňom analyzovanú problematiku neviažeme len na regionálnu úroveň (kraj, okresy, obce Banskobystrického kraja), ale akcentujeme aj nadregionálnu – cezhraničnú úroveň, ktorá sa prejavuje vzťahom k regiónu z inej krajiny. V príspevku teda poukážeme na možnosti rozvoja vidieka z hľadiska Euroregiónu Neogradiensis, ktorý vytvára Slovensko spolu s Maďarskom. Zo slovenskej strany ho tvoria južné okresy Banskobystrického kraja.

 1. Analýza podmienok súvisiacich s rozvojom vidieckeho cestovného ruchu v Banskobystrickom kraji

V sídelnej štruktúre Banskobystrického kraja sú zastúpené všetky typy sídelných formácií. Priemerná hustota obyvateľstva kraja je 70 obyvateľov/km2, ktorá je v rámci jednotlivých okresov silne diferencovaná. Tento kraj je najredšie osídleným krajom, jeho priemer sa pohybuje hlboko pod celoslovenským priemerom (109,7 obyvateľov/km2). Sídelné štruktúry sa sústreďujú do dolín a kotlín pozdĺž hlavných komunikačných osí a vodných tokov [6].

Na území Banskobystrického kraja sa nachádza 516 obcí, z toho 24 miest. V sídelnej štruktúre kraja sú zastúpené všetky typy sídelných formácií od miest strednej veľkosti cez malé mestá, vidiecke obce až rozptýlené laznícke osídlenie. Prevažujú obce s počtom obyvateľov od 200 do 500 obyvateľov. K 31. 12. 2001 bolo v kraji evidovaných 661 343 obyvateľov, z toho najviac v okrese Banská Bystrica (cca 112 000).

Aj keď sa miera nezamestnanosti v kraji za posledné tri roky pohybuje na úrovni 21 – 24 %, najvyššia miera nezamestnanosti z okresného hľadiska v celej Slovenskej republike je najhoršia práve v južných okresoch tohto kraja. Napr. k 31. 8. 2002 vykazovali najvyššiu mieru nezamestnanosti v SR tieto okresy: Rimavská Sobota (35,92 %), Revúca (34,17 %) a Veľký Krtíš (31,81 %). Z analýzy niektorých ukazovateľov vzťahujúcich sa na nezamestnanosť vyplývajú vážne fakty, napr.:

V hospodárstve Banskobystrického kraja pracuje približne 230 000 ľudí, z toho jedna tretina v priemysle a dve tretiny v nepriemyselných podnikoch. Zaujímavý je fakt, že takmer tretina z celkového počtu zamestnaných ľudí pracuje v podnikoch s počtom do 20 zamestnancov, teda v malých podnikoch [6].

V rámci nepriemyselných sektorov kraja v podnikoch nad 20 zamestnancov bolo v roku 2001 zamestnaných najviac v školstve, zdravotníctve a sociálnej starostlivosti. Z podnikateľsky zameraných aktivít, ktoré majú súvis s vidieckym cestovným ruchom a agroturistikou, bolo v týchto stredných podnikoch najviac zamestnancov zamestnaných v pôdohospodárstve a lesníctve (13 858), potom v doprave a skladovaní (8 826), v obchode (8 274), podstatne menej v hoteloch a reštauráciách (1 014). V podnikoch do 20 zamestnancov tvorili v roku 2001 viac ako polovicu živnostníci, ktorí sa na aktivity spojené s vidieckym cestovným ruchom orientovali nasledovne: hotely a reštaurácie (cca 7 %), doprava (cca 4,5 %), pôdohospodárstvo (cca 4 %).

Južná časť Banskobystrického kraja má podmienky na rozvoj rastlinnej aj živočíšnej výroby, zeleninárstva, ovocinárstva a juhovýchodná časť aj na vinohradníctvo. Z hľadiska rentability, likvidity a celkovej zadlženosti sa však poľnohospodárska prvovýroba a spracovateľské odvetvia nachádzajú v mimoriadne nepriaznivej situácii. Subjekty, ktoré zabezpečujú tieto činnosti, majú charakter družstiev, ale vlastníkmi viac ako 80 % ich pôdy sú tzv. oprávnené osoby. Zvyšok spravuje Slovenský pôdny fond.

Vzhľadom na veľkú rozlohu lesov a pestré prírodné podmienky od nížin až po vysokohorské polohy má kraj bohatú škálu druhov divej zveri a rýb, čo dáva možnosti na ich športovo-rekreačné využitie (športová poľovnícka streľba na schválených strelniciach, športové rybárske preteky na vodných nádržiach). Výskyt hríbov umožňuje realizovať relaxačné aktivity.

Územie kraja má svojou geografickou polohou a množstvom kultúrnych a prírodných pozoruhodností veľmi dobré predpoklady na rozvoj cestovného ruchu. Severná časť kraja má predpoklady na rozvoj najmä zimnej turistiky, južná časť kraja je predurčená na letnú rekreáciu. V rámci ďalšej charakteristiky sa sústredíme na regióny južnej časti kraja, ktoré patria z hľadiska tvorby HDP/obyvateľa a miery nezamestnanosti k zaostávajúcim regiónom. Tým nepopierame, že aj ostatné časti kraja (napr. Horehronie, Podpoľanie, Žiar) majú predpoklady na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu.

Novohrad je atraktívny najmä svojimi klimatickými podmienkami, ktoré umožňujú realizovať letné športy v centrách Ružiná a Divín, v prímestskej rekreačnej oblasti Lučenec – Ľadovo a v obci Veľká nad Ipľom. Severná časť Novohradu má podmienky aj na zimnú rekreáciu v oblasti Kokavy nad Rimavicou – Háj a Línia.

Hont má predpoklady na letnú turistiku, pešiu turistiku, cykloturistiku a agroturistiku. Známy je kvôli termálnym kúpaliskám v Dudinciach a v Dolnej Strehovej. Významnú ponuku tvoria aj akcie realizované v obciach Hrušov, Horná Strehová, Dačov Lom.

Gemer a Malohont ponúkajú strávenie príjemných chvíľ v prostredí hôr a lesov, pri vodných nádržiach v rekreačnej oblasti Kurinec a Teplý vrch a v horských strediskách Klenovec, Tisovec – Bánovo. Potenciál minerálnych a termálnych vôd umožňuje aj rozvoj kúpeľného a kúpeľno-relaxačného cestovného ruchu. Ten je v južnej časti kraja sústredený v Dudinciach, Číži a v Sklených Tepliciach [2].

Južná časť kraja má vybudované aj cyklomagistrály s napojením na európsku sieť. Na území kraja je v súčasnosti cca 370 km týchto trás na Hontianskej, Novohradskej, Vrchárskej a Rudohorskej cyklomagistrále. Sieť týchto trás je vyhovujúca, vyžaduje si však obnovu a ďalšie budovanie siete obslužných zariadení.

Predpokladom rozvoja cestovného ruchu je dostatok ubytovacích kapacít. K 30. 6. 2001 bolo v tomto kraji 333 ubytovacích zariadení [6], čo predstavovalo cca 16 % z celkového počtu ubytovacích kapacít na Slovensku. Veľká časť z nich je však sústredená v okresoch Banská Bystrica, Zvolen a Brezno. V južných okresoch ich je len 68 (20 %), čo je s ohľadom na potreby rozvoja týchto okresov veľmi málo.

 2. Situácia v rozvoji vidieka južnej časti Banskobystrického kraja

Rozvoj vidieka bol v minulosti poznamenaný uprednostňovaním budovania mestských centier prípadne tzv. strediskových obcí na úkor ostatných obcí. To vyvolalo sťahovanie obyvateľov z vidieka do miest a uprednostňovanie mestského životného štýlu pred spôsobom života na dedine.

Významným ekonomickým faktorom zaostávania vidieka za mestom resp. priemyselnými zónami boli výrazné zmeny v štruktúre poľnohospodárskej a lesnej výroby, ich rozbitie a nedostatok financií na ich modernizáciu a rozvoj. Tak veľká časť vidieckeho obyvateľstva kvôli vysokej agrárnej nezamestnanosti prišla o možnosť zabezpečenia ekonomických príjmov z týchto činností.

Zaostávanie vidieka v značnej miere vyvoláva aj chýbajúca resp. nevybudovaná infraštruktúra (vodovody, kanalizácia, miestne komunikácie, ekologické vykurovanie, informačné siete) a dopravná nedostupnosť (chýba diaľničná sieť, ktorou by bola zabezpečená dostupnosť regiónu pre potencionálnych investorov a návštevníkov).

Vidiek ako multifunkčný systém nie je u nás doteraz dostatočne preskúmaný. Nie je dopracovaná typológia obcí a zhodnotený vidiek ako celok. Za vidiecke sídla sa u nás všeobecne považujú sídla, ktoré nemajú štatút mesta, majú určitý charakter a typ osídlenia, určitú ekonomickú štruktúru, ktorá je založená na poľnohospodárstve a lesníctve, majú menej rozvinutú infraštruktúru a nízku hustotu obyvateľstva. Štatisticky sú to sídla do 5 tis. obyvateľov [7].

V Banskobystrickom kraji zhruba v 19 mestách s počtom obyvateľov nad 5 000 žije 347 041 obyvateľov, čo predstavuje 52,5 % z celkového počtu. V zvyšných 5 mestách a 516 obciach žije zvyšok, čo predstavuje 47,5 % obyvateľov. Kraj má teda výrazne vidiecky typ osídlenia. Za prevažne vidiecke oblasti kraja sa považujú tieto okresy: Brezno, Krupina, Poltár, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš [6]. Vidiecke oblasti sú prevažne monoštrukturálne orientované. Ich rozhodujúcou produkčnou oblasťou je poľnohospodárstvo a lesníctvo, ktoré ekonomicky zaostáva. Tradičné remeslá sú na ústupe, služby sa nerozvíjajú dostatočne, technická infraštruktúra nie je rozvinutá, vzdelanostná úroveň je nízka. To všetko sa odzrkadľuje vo vysokej miere nezamestnanosti vidieckeho obyvateľstva kraja (pohybuje sa na úrovni 70 % a viac).

Rozvoj vidieka už päť rokov podporuje vládny program, a to Program obnovy dediny (POD), ktorý je účelovo cielený na podporu sociálneho a ekonomického rozvoja vidieka ako aj na podporu obnovy identity k vidieckemu prostrediu [4]. Z dôvodu nízkeho objemu finančných zdrojov sa však ciele programu zabezpečujú len čiastočne. Ochrana prírody a záchrana kultúrnych pamiatok sa realizovala prostredníctvom dotácií zo štátnych fondov (napr. Fond Pro Slovakia, Fond životného prostredia, Program obnovy dediny). Podpora obhospodarovania krajiny sa realizovala pomocou Fondu pôdohospodárstva a vodného hospodárstva.

Absentuje však systémový a koncepčný prístup zo strany štátu k rozvoju ľudských zdrojov na vidieku. Možno konštatovať, že doposiaľ mnohé realizované aktivity sa vykonali najmä s pomocou niektorých  mimovládnych organizácií a združení.

Pritom trvalo udržateľný rozvoj vidieka tak, ako ho hlása vláda, by mal byť cieleným, komplexným, priebežným synergickým procesom, ktorý kvalitne uspokojuje biologické, materiálne, duchovné a sociálne potreby a záujmy ľudí, pričom eliminuje alebo výrazne obmedzuje zásahy ohrozujúce, poškodzujúce alebo ničiace podmienky a formy života, nezaťažuje krajinu nad únosnú mieru, rozumne využíva jej zdroje a chráni kultúrne a prírodné dedičstvo pre ďalšie generácie [podľa 7]. Tento proces by sa mal dotýkať všetkých úrovní (lokálnej, regionálnej, globálnej) a všetkých aspektov života (kultúrnych, sociálnych, ekonomických, environmentálnych a inštitucionálnych).

 3. Pohľad na aktivity súvisiace s vidieckym cestovným ruchom na maďarskej strane Euroregiónu Neogradiensis

Sídlom Nógradskej župy je Šalgótarján, ktorý je najľudnatejšou usadlosťou tejto župy. Od Budapešti je vzdialený 110 km, no od Lučenca napr. len 30 km. Počet obyvateľov dosahuje cca 220 tisíc, čo predstavuje 2,2 % celkového počtu obyvateľstva [3]. Hustota obyvateľov župy je v porovnaní s celoštátnym priemerom nižšia, a žiaľ, neustále sa znižuje.

Značná časť župnej oblasti je zalesnená. Nájdeme tu rôzne lesné čistinky, pastviny a lúky a kamenné vulkanické vyvreliny. Ornej pôdy je v župe pomerne málo. Napriek tomu  poľnohospodárstvo ponúka dobré investičné možnosti napr. v budovaní chladiarenských zariadení a nových a moderných spracovateľských potravinárskych podnikov.

Kaštiele, kúrie a staré gazdovské majere patria medzi rarity tejto oblasti. V každej osade možno nájsť aspoň jednu historickú pamiatku z približne asi 370-tich. Najstaršie stavby sú vyhotovené v románskom štýle. V dedinkách Csesztve, Egyházasgendeleg, Egyházasgerge a Tereske sú už tieto stavby renovované. V miestach Nográdsap, Mátraverebély a Szécsény sa možno pokochať kostolíkmi v gotickom slohu. Podstatná časť kamenných hradov bola postavená v 13. storočí. Neskôr sa z nich stali pohraničné pevnosti, ktorými sú napr. Drégely, Nógrád, Hollókö, Buják a Salgó, ktoré boli v 16. storočí miestom bojov a po tureckom nájazde z nich zostali iba ruiny.

V severnej časti župy v Ipolyatarnoci sa nachádza nálezisko pravekých živočíchov žijúcich pred dvadsiatimi miliónmi rokov, ktoré má celosvetový význam. Sú tu vystavené staroveké Pompejské poklady. Navrch sa dostávajú pieskovcové výtvory v podobe žraločích zubov, skamenelé stromy, odliatky listov a stopy pravekých zvierat. S nimi sa možno oboznámiť na náučných chodníkoch a túrach.

Najväčšiu zbierku kultúrnych pamiatok vlastní jedno zo šestnástich múzeí – Balassagyarmatské múzeum Palóc. Medzinárodný význam nadobudlo aj banské múzeum v Šalgótarjáne.

V Nógráde sa možno v každej usadlosti stretnúť s odlišnými krojmi. Najatraktívnejšie sa nachádzajú v dedinkách Hollókö, Kazár, Örhalom, Rimóc, Buják, Ludányhalászi a Dejtár. Hollókö je dokonca jedno z dvoch maďarských miest figurujúcich na zozname svetového kultúrneho dedičstva. Táto dedinka s originálnou palocskou architektúrou je jediná na svete. S ľudovým umením sa v tejto časti môžeme stretnúť ako v bežnom živote, tak aj na rôznych festivaloch, v dedinských domoch a na muzeálnych výstavách.

Dôležitú úlohu v rámci hospodárstva regiónu zohráva poľovnícka turistika. Loví sa tu jelenia zver, srnce, muflóny, daniele, diviaky. Lovecké domy slúžia aj na rekreáciu a oddych. Milovníci jazdenia majú výborné podmienky na jazdenie vytvorené v lesoch Börzsöny, Cserhát, Karancs a v pohorí Mátra.

Hlavným vodným tokom regiónu je Zagyva, ktorá napĺňa tri vodné nádrže a Ipeľ. Za hranicami Nógrádu sú pomerne známe vodné nádrže Maconka, Palotás, v údolí Komra, Diósjenö. Mnoho rybárskych turistov vyhľadáva aj rybárske jazerá v Bánku, Ludányhalászi, v Szécsényi. Tí, ktorí chcú obdivovať krásu, môžu navštíviť jazerá v Börzsönyi, Cserháte a Mátre.

Z hľadiska štruktúry sídiel [3] prevládajú malé obce, ale aj napriek tomu je situácia v oblasti dopravy priaznivá. Prispieva k tomu blízkosť hlavného mesta Budapešť a hlavné cestné ťahy. Cestnými komunikáciami sú dosiahnuteľné všetky obce župy. Medzi rozvojovými plánmi figuruje výstavba obchvatových komunikácií miest, ako aj rozšírenie existujúcej cestnej siete. Železničná sieť župy má dlhoročnú tradíciu, do budúca sa plánuje so zvýšením zaťažiteľnosti traťových úsekov a s certifikáciou.

Aktivity súvisiace s rozvojom vidieckeho cestovného ruchu sa na maďarskej strane aj napriek tomu, že ráz krajiny nie je až tak mnohotvárny ako na slovenskej strane, rozvíjajú v podstatne väčšej miere. Maďarsko na rozdiel od Slovenska vsadilo na rozvoj cestovného ruchu, a to nielen v hlavnom meste a v okolí Balatonu, ale aj v ostatných častiach krajiny. Vsadilo na gastronómiu, folklór, ľudovú kultúru a pamiatky, využitie prírodných krás na kultúrne akcie (napr. operné predstavenia v maďarskej časti jaskyne Domica). Okrem rozvoja poľnohospodárstva sa pomocou priemyselných parkov snaží rozvíjať aj také podnikateľské aktivity, ktorými sa neznehodnotí prírodné prostredie.

                Na území župy sa nachádza Balassagyarmatský priemyselný park, s. r. o., ktorý je jedným zo 7  priemyselných parkov v Maďarsku. Na celkovom exporte krajiny sa podieľajú 70 % svojej produkcie. Balassagyarmat je malé mestečko, ktoré sa nachádza asi 80 km severovýchodne od Budapešti, na maďarsko-slovenských hraniciach. Je považované za dôležité regionálne colné stredisko z hľadiska stredoeurópskej medzinárodnej tranzitnej dopravy sever – juh. S hlavným mestom má priame železničné a cestné spojenie. Mesto, ktoré má 20 tisíc obyvateľov, je priemyselným mestom s rôznymi odbornými a strednými školami.

Priemyselný park tohto mesta má rozlohu 0,135 km2 a je vhodný na usadenie malých a stredných podnikateľov. V parku sú úplne vybudované inžinierske siete (elektrická energia, voda, kanalizácie odpadových vôd, zemný plyn, telefonická sieť, asfaltové cesty, ktoré sú upravené aj pre ťažkú kamiónovú prepravu, vonkajšie osvetlenie atď.). Priemyselný park je ochotný prijať každé také podnikanie, ktoré zodpovedá podmienkam ochrany životného prostredia [3].

Záujemcom o usadenie sú poskytované značné zľavy ako výhodné ceny pozemkov, oslobodenie od platenia dane za miestnu priemyselnú činnosť (v prípade výrobnej činnosti 5 rokov, obchodnej činnosti 3 roky, a to v závislosti od veľkosti investícií a od počtu zamestnancov), štátne výhody (spoločná daňová úľava a úľava z dane za miestnu priemyselnú činnosť na 10 rokov).

Maďarsko je v predstihu v budovaní priemyselných parkov pred Slovenskom. Má vytvorené aj Združenie maďarských vedecko-technických a priemyselných parkov (MATTIP), ktoré napomáha uplatňovať vládne predsavzatia. Toto združenie je nezáväzným zoskupením spoločností a záujmových zastúpení, ktoré zlučuje jednotlivcov, civilné orgány, zastupiteľstvá a ekonomické subjekty, ktorých cieľom je vytvoriť a udržať v činnosti vedecko-technické a priemyselné parky v Maďarsku.

 4. Problémy a perspektívy rozvoja slovenskej časti Euroregiónu Neogradiensis

Na rozdiel od maďarskej strany nie je slovenská časť euroregiónu až tak rozvinutá. Nie je to však z dôvodu nezáujmu členov euroregiónu, ale z dôvodu nezáujmu vlády pomôcť v rozvoji zaostalých regiónov. Pracovníci euroregiónu, najmä pracovníci Regionálnej komory SOPK (RK SOPK) v Lučenci vypracovali viacero projektov, pomocou ktorých by sa dosiahol rozvoj zaostalého regiónu a zníženie miery nezamestnanosti v regióne.

Napr. RK SOPK naplánovala vznik niekoľkých priemyselných parkov [3], ktoré mali byť organickou súčasťou Silikátovej hospodárskej zóny. Prvú časť projektu predstavoval Priemyselný park Lučenec – juh, ktorý by mal byť umiestnený medzi štátnou hranicou a železničnou traťou južne od Lučenca smerom na Veľký Krtíš. Tento priemyselný park by ponúkol takmer 2 400 nových pracovných príležitostí. Nezamestnanosť v Lučenskom okrese by sa tak znížila takmer o 10 %, čo by prinieslo ročnú úsporu 80 až 100 mil. Sk na sociálnych dávkach. Celková plocha pripravovaného parku je 0, 25 km2, je priamo napojený na energetickú jednotku s elektrinou a teplom. Desať kilometrov od parku sú ložiská alginitov a diatomitov. Zásoby alginitov sa odhadujú na 10 mil. ton, diatomitu na 3 mil. ton. Pri predpokladanej ťažbe 50 tis. ton ročne vystačia na 60 rokov. Okrem nich sú v regióne ďalšie významné suroviny: bazalty, magnezity, vápence, keramické íly, piesky. Žiadny z lomov sa doteraz nevyužíva v efektívne dostatočnej miere. Vybudovanie parku by si v troch etapách vyžiadalo investičné náklady 6 mld. Sk. Záujem zapojiť sa do silikátového programu prejavilo asi 150 podnikateľských subjektov.

Park by bol súčasťou rozsiahleho projektu Silikátovej hospodárskej zóny. Novohradsko-gemerské okresy Lučenec, Poltár, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota a Revúca disponujú odhadovanými zásobami 5 mil. ton keramických a kameninových ílov, reprezentujúcimi 10 % celkových zásob SR, ďalej zásobami 6 mil. ton kaolínového piesku a 16 mil. ton tehliarskych surovín. V novohradskom regióne je sústredených aj takmer 40 % slovenských zdrojov diatomitu (surovina na výrobu stavebných keramických dielcov s nízkou hmotnosťou a vysokou tepelnoizolačnou schopnosťou). Ložiská silikátových surovín sú v novohradsko-gemerskom súvrství tým, čo je pre svetový ropný priemysel Kuvajt.

Napriek tomu zo strany vlády nie je až taká podpora rozvoja tohto priemyselného parku, ako by sa žiadalo v súvislosti s tým, že vláda deklaruje pomoc zaostalým regiónom, no vytvára podmienky rozvoja už rozvinutých regiónov tým, že nebuduje dopravnú sieť, resp. buduje ju smerom k rozvinutým, nie zaostalým regiónom. Paradoxne je južná časť Banskobystrického regiónu pre potencionálnych investorov viac dostupná zo strany Maďarska ako Slovenska. Aj preto sa v súčasnosti vedie boj o vedenie diaľnice z Bratislavy do Košíc cez Nové Zámky, Veľký Krtíš, Lučenec a Rimavskú Sobotu, aby na ňu mohli byť napojené aj ďalšie problematické mikroregióny.

Neriešením tohto problému sa uprednostňuje lokalizácia priemyselných parkov do rozvinutých častí Bratislavského a Trnavského kraja, ktoré sú dopravne dostupné. Tým sa vyvoláva aj realizácia ďalších podnikateľských aktivít v tomto regióne, ktoré súvisia s využitím krajiny a vidieka, teda vidieckeho cestovného ruchu.

Napriek týmto problémom RK SOPK v Lučenci spracováva základné smery rozvoja regiónu Novohrad ako prirodzenej súčasti Euroregiónu Neogradiensis ďalej. Vychádza pritom nielen z Národného plánu regionálneho rozvoja [5], ale aj z Regionálneho operačného programu pre región NUTS II Slovensko – východ [8]. Jeho prioritami je okrem budovania priemyselných parkov (Silikátová hospodárska zóna, Podnikateľská zóna Salgótarján – Bátonyterenye, nové priemyselné parky, vznik integračných spoločností) aj [3]:

Významnou črtou práce inštitúcií, ktoré sa podieľajú na tvorbe stratégie rozvoja tohto regiónu, je tesná spolupráca všetkých zúčastnených subjektov. Vedia, že rozvoj sa nedá zabezpečiť zhora (z úrovne vlády, kraja, vyššieho územného samosprávneho celku), ale prebúdzaním aktivity zdola (spájanie obcí do mikroregiónov, školenie nezamestnaných ľudí na podnikanie, spoločnú tvorbu projektov, spoločný marketing, spájanie finančných prostriedkov, získavanie finančných zdrojov z rôznych kanálov [2].

 5. Možnosti finančného zabezpečenia rozvoja vidieka

Na zvýšenie vzdelanosti a školenie nezamestnaných na podnikanie je možné využiť finančné prostriedky, ktoré sú v rámci programu PHARE prostredníctvom grantovej schémy určené na rozvoj ľudských zdrojov prostredníctvom poradenstva a vzdelávania v regiónoch Prešov, Košice a Banská Bystrica (NUTS II). Celková suma vyčlenená na predloženie návrhov je 2 mil. EUR, ktoré sa nevyčerpali v roku 2000. Tento príspevok PHARE predstavuje 78 %, zvyšok 22 % predstavuje spolufinancovanie zo strany Národného úradu práce.

Na projekty súvisiace s rozvojom infraštruktúry regiónu a rozvojom poľnohospodárstva možno využiť prostriedky fondov ISPA a SAPARD. Cezhraničnú spoluprácu možno budovať aj pomocou prostriedkov fondu CBC PHARE (Cross-border Cooperation). V rámci tohto programu môžu byť financované dve skupiny aktivít:

Tento fond umožňuje financovať nasledovné aktivity: kultúrne výmeny, rozvoj miestnej demokracie, ľudských zdrojov, tvorbu plánovacích a rozvojových štúdií, podporu malých projektov zameraných na ekonomiku, ktoré posilnia ekonomickú základňu hraničného regiónu napr. návrhy na rozvoj malého podnikania, marketingové aktivity, trhy, výstavy a reklamné podujatia atď., vytváranie štruktúr cezhraničnej spolupráce a partnerstva medzi podporovanými organizáciami (profesijné komory a združenia, výskumné ústavy atď.), rozvoj cestovného ruchu vrátane poskytovania informácií, marketingu a reklamy, publikovania viacjazyčných materiálov, najmä na propagáciu regiónov a na podporu cestovného ruchu, označovanie turistických ciest a atrakcií, ak sa jasne dokáže cezhraničná súvislosť (napr. ak je projekt súčasťou siete peších hraničných priechodov, ak projekt slúži na štandardizáciu značenia so značením v partnerskom regióne).

Takýmto spôsobom bolo zabezpečené vybudovanie náučného chodníka Šomoška [3] v Národnej prírodnej rezervácii Šomoška, ktorá sa nachádza asi 2 km od obce Šiatorská Bukovinka. Tento chodník o dĺžke 1,6 km s prevýšením 106 m a s ôsmymi zastávkami bol rekonštruovaný v roku 2000 z prostriedkov PHARE Credo vo výške 131,4 tis. EUR, ďalších 48 tis. EUR poskytla obec Šiatorská Bukovinka a ďalší účastníci projektu. Na rekonštrukcii sa podieľala Slovenská agentúra životného prostredia, Ministerstvo životného prostredia, Okresný úrad Lučenec a Mestská samospráva mesta Šalgótarján. Cieľom projektu bolo zrekonštruovať a zveľadiť prvý náučný chodník v CHKO Cerová vrchovina, skvalitniť podmienky vybavenosti regiónu pre cestovný ruch a vzbudiť záujem o medzinárodný turizmus. Projekt zahŕňal:

Neskôr sa začal pripravovať projekt na opravu hradu Šomoška. V ňom sa plánuje so zakrytím južnej bašty, dokončením západnej hradnej veže a zakonzervovaním ostatných múrov hradu. Po zrealizovaní týchto prác obec plánuje na hrade uskutočňovať výstavy o histórii hradu a o osobnostiach, ktoré hrad navštívili.

Perspektívne od roku 2004 bude možné na projekty súvisiace s rozvojom vidieka a poľnohospodárstva využiť finančné prostriedky EÚ zo štyroch zdrojov, a to priamych platieb, fondov na rozvoj vidieka, štrukturálnych fondov a z ostatných zdrojov. Na rozvoj vidieka (napr. na financovanie znevýhodnených oblastí, samozásobiteľských fariem, agroenvironmetu) bude možné využiť 353 mil. EUR. Zo štrukturálnych fondov bude možné využiť 1,050 mil. EUR, z Kohézneho fondu 510 mil. EUR. V rámci programu SAPARD budú dobiehať projekty vo výške 36 mil. EUR [1].

Záver

Banskobystrický kraj a jeho južná časť majú vhodné prírodné, klimatické a kultúrne podmienky na rozvoj cestovného ruchu, z hľadiska krajinného aj vhodné podmienky na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky, množstvo minerálnych, termálnych a liečivých prameňov, množstvo zachovalých kultúrnych a historických pamiatok. Výhodou sú malé vzdialenosti medzi jednotlivými turistickými oblasťami a centrami. Potenciál na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu je však pomerne slabo využitý, a to nielen vo vzťahu k domácej, ale aj zahraničnej klientele. Absentuje kvalitná infraštruktúra a služby, dostupnosť vidieka, jeho propagácia v zahraničí, tvorba vhodných projektov, spájanie finančných prostriedkov potrebných na ich financovanie. Veľkou príležitosťou je využitie potenciálu podnikateľských aktivít malých a stredných podnikov (fyzických a právnických osôb), ktoré aj kvôli ich rozptýlenosti na vidieku majú šancu poskytovať širokospektrálne zamerané priemyselné a remeselné činnosti a rôzne druhy platených služieb pre domácich a zahraničných zákazníkov.

Malé a stredné podniky umožňujú zapájanie nezamestnaných osôb a tzv. rizikových osôb (osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a s ťažším poškodením zdravia, ženy v domácnosti a na materskej dovolenke, rómske obyvateľstvo) do široké spektra aktivít súvisiacich priamo alebo sprostredkovane s rozvojom cestovného ruchu (služby ubytovacích, stravovacích, športových, rehabilitačných, dopravných zariadení, cestovných kancelárií, informačných centier, remeselná výroba, výroba darčekov typických pre slovenské regióny, kultúrne a vzdelávacie aktivity atď.).

Na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu však nepostačujú len aktivity jednotlivých malých a stredných podnikov, potrebná je aktivizácia a angažovanosť obyvateľstva, rôznych regionálnych partnerských štruktúr, mimovládnych štruktúr zameraných na rozvoj vidieka, cezhraničných partnerov, ich vzájomná spolupráca, neustála koordinácia ich aktivít, ktoré by mali byť ústredne zamerané na rozvoj ich obce, mikroregiónu, regiónu, euroregiónu…

 

Literatúra

1. Infoservis Plus z 22. 1. 2003.

2. Interné materiály Komisie regionálneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja. Banská

Bystrica: Banskobystrický samosprávny kraj, 2001, 2002.

3. Interné materiály Euroregiónu Neogradiensis. Lučenec: Regionálna komora SOPK, 2001, 2002.

4. Metodické usmernenie o programe obnovy dediny na Slovensku, podmienkach a pravidlách účasti obcí

v ňom. Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 1998.

5. Národný plán regionálneho rozvoja. http://www.build.gov.sk

6. Návrh programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho

kraja. Banská Bystrica: Banskobystrický samosprávny kraj, 2002.

7. Plán rozvoja poľnohospodárstva a vidieka v SR. Ciele a priority rozvoja poľnohospodárstva a vidieka

pre programovacie obdobie 2000 – 2006.

8. Regionálny operačný program pre región NUTS II Slovensko – východ.